Jdi na obsah Jdi na menu
 


Historia bigla a chov

 

História

Prvú aj keď trochu spornú zmienku o bígloch nachádzame v literatúre už v polovici pätnásteho storočia. Možno sa v knihách píše o bígloch už niekoľko sto rokov a popisy bíglov občas nachádzame v historickej literatúre, väčšie množstvo správ o nich sa objavuje až na začiatku devätnásteho storočia. Z tejto doby pochádzajú takzvaní trpaslíčí ( alebo Elizabetiní ) bígli, ktorí boli údajne omnoho menší než ako ich popisuje dnešný štandard. Možno preto sa ešte v niektorých knihách mylne píše o tom, že existuje bígl v dvoch veľkostiach (poznámka redakcie Svět psů: Bígla v dvoch veľkostných variantoch pripúšťa americký štandard plemena, ktorý na rozdiel od amerického štandardu, ktorý prevzala FCI, uvádza v USA veľmi populárneho „poket“ bígla s hornou hranicou kohútikovej výšky 13 palcov ). Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe

Použitie
Bígl patrí k skupine takzvaných „hounds“. To sú psy, ktorí lovia na stope v prípade bígla je to stopa zajaca. Tradičnou oblasťou nasadenia bíglov je lov vo svorkách. Bígle sa pohybujú vo väčších či menších skupinách na stope zajaca a „hrajú“. Zvuk, ktorý psy na stope vydávajú, sa podobá štekotu a ostatným členom svorky hovorí: „Ešte som na stope!“ Spomenutý lov vo svorkách je však už vo Veľkej Británia a v okolitých štátoch zakázaný. Bígl má vynikajúci čuch, a preto sa u nás používa predovšetkým na pofarbenej stope. Existujú však aj bígle s kompletným výcvikom, ktoré pracujú v každodennej poľovníckej praxi.
zhľad
Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Jeho hlavným určením bol lov, práca na stope zajaca. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiadúca. Má pevné kompaktné telo so silnými kosťami. Dorastá do kohútikovej výšky medzi tridsiatimi tromi a štyridsiatimi centimetrami. Má hlavu s vysokými obrysmi, primerane dlhou tlamou, tmavým okom a široko zavesenými ušnicami. K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Elegantná línia jeho krku mu umožňuje neúnavne sledovať stopu zveri. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. Bedrá sú silné a pevné. Chvost nesie vždy hore, špička chvosta je biela. Bígl má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej. Najčastejšie vidíme trojfarebné (čierno-žlto-biele) alebo dvojfarebné (žltobiele) bígle, pričom žltá môže nadobúdať odtiene od svetlo žltej (lemon) až po tmavo červenú (red).
Chov
Od prvého zápisu do plemennej knihy prechádza bígl obdobím neustáleho rozvoja.jeho chov je vedený starostlivo a s veľkou zodpovednosťou.Dnešní bígli sa veľmi líšia od ideálu štandardu. Štandard bígla popisuje tohto psa ako pracovné plemeno. 
Toto plemeno nikdy nebolo šľachtené výhradne na psiu krásu, a preto je I dnes veľmi vitálne a zdravé. Na výstavách sa bígl posudzuje nielen podľa krásy, ale podľa účelnosti jeho postavy a pohybu. Pretože jedine bígl s dobrou stavbou tela a kostry, vynikajúcim osvalením, neúnavným pohybom a vyrovnanou povahou ja zároveň aj krásny.
V sedemdesiatych rokoch ovládali európske výstavné scény importy zo zeme pôvodu tohto plemena. Existovalo iba málo chovateľov, ktorí by plánovane budovali chovné línie, tí sa objavili až na počiatku osemdesiatych rokov. K výraznému rozvoju plemena došlo u niekoľkých chovateľov na konci osemdesiatych rokov vkrížením dánskych bíglov. V Dánsku boli bígli spájaní veľmi cieľavedome s americkými a anglickými krvnými líniami, vďaka čomu bol vyšľachtený vynikajúci typ. Nemeckí chovatelia využili náskok dánskych chovateľov a do Dánska si jazdili pre tento úspešný chovateľský typ. Do Dánska mierili so svojimi sukami na krytie, ale cielene taktiež bígle importovali. Tímto chovateľom vďačíme za výrazné zlepšenie kvality bíglov. Nesmieme zabúdať ani na chovateľov, ktorí importovali niektorých vynikajúcich psov z Anglicka.
Bígle sa celkovo veľmi rozšírili, a preto dochádza k pravidelnej výmene čerstvej krvi medzi krajinami, kde je ich chov na najvyššej úrovni medzi Dánskom, Fínskom, Švédskom, Holandskom, Švajčiarskom, USA, Južnou Afrikou a Nemeckom. Výmena s britskými ostrovmi prebieha bohužiaľ stále len jednosmerne (šesťmesačná karanténa pre psy dovážané do Veľkej Británie). Napriek veľkým ťažkostiam sa i anglickí chovatelia pokúšajú cielene importovať psov do Anglicka. Preto môžeme povedať, že rodina bíglov je medzinárodná.
Ako podľa tohto krátkeho portrétu sami posúdite, bígl nie je bezproblémový pes. Pozoruhodné však je, že všetci, ktorí mali raz možnosť zoznámiť sa s ním a so všetkými jeho prednosťami I nevýhodami, tvrdia:
 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA